Ľudovít Stárek sa narodil 30. marca 1803 v Bratislave. V Trenčíne sa
prvýkrát objavil ako študent nižšieho piaristického gymnázia. V štúdiu
pokračoval neskôr v Nitre, kde ho po absolvovaní teológie vysvätili aj
za kňaza. Po krátkom pôsobení v Nitre sa presunul do Žiliny, kde bol
kaplánom, riaditeľom biskupského sirotinca a aj titulárnym opátom.
Venoval sa tiež histórii - v Žiline usporiadal mestský archív a
spracoval prvé systematické dejiny mesta.
Do Trenčína sa vrátil v roku 1845, keď nastúpil na uvoľnené miesto po
kňazovi a prepoštovi Štefanovi Vaďonovi. Od roku 1855 bol riaditeľom
gymnázia a neskôr titulárny opát. Nezabudol však ani na svoju veľkú
vášeň - históriu. Usporiadal najstaršiu časť dejín mesta, spísal zoznam
najstarších a najdôležitejších listín, propagoval kult trenčianskych
pustovníkov sv. Andreja Svorada a Benedikta a zaslúžil sa aj o
zrekonštruovanie niektorých objektov v meste. Stál tiež pri vzniku
župného špitála či zalesnenia dovtedy holých kopcov v okolí
Trenčianskeho hradu.
S jeho menom sa však najčastejšie spája znovuobjavenie rímskeho nápisu
na hradnej skale pod Trenčianskym hradom. Nápis pochádza z roku 179
nášho letopočtu a patrí k vzácnym písomným zmienkam, ktoré potvrdzujú
pobyt Rimanov v strednej Európe. Nápis spomína osadu Laugaricio, ktorou
sa pravdepodobne myslí osada na území dnešného Trenčína alebo v jeho
okolí a odkazuje na víťazstva Rimanov nad germánskymi Kvádmi.
Rímsky nápis ako prvý spomenul uhorský dejepisec Istvánffy v 16.
storočí. Zmienil sa o ňom aj významný učenec Matej Bel. Nápis sa však
odvtedy vytratil z povedomia historikov a zarástol hustým porastom
stromov.
Nápis znovuobjavil v roku 1852 práve Ľudovít Stárek potom, ako stromy
pri hradnej skale vyvrátila silná búrka. Dovtedajšie znalosti o nápise
boli značne sporné, a preto Stárek nápis prepísal, "svojsky"
interpretoval a svoje domnienky poslal uznávanému nemeckému odborníkovi
na rímske nápisy Theodorovi Mommsenovi. Ten ho na základe Stárekovho
prepisu a interpretácie označil za falzifikát.
Pravosť nápisu sa potvrdila až oveľa neskôr, keď sa vďaka maďarským
historikom dostal k Mommsenovi autentický odtlačok trenčianskeho nápisu.
Na základe tohto skutočného znenia nápisu ho napokon uznal a označil za
významnú antickú zmienku. K potvrdeniu pravosti nápisu prispel aj objav
iného rímskeho nápisu v alžírskom meste Zána, v ktorom sa spomína aj
Laugaricio.
Ľudovít Stárek, ktorého život a dielo pripomínajú v Trenčíne dve pamätné
tabule a ulica nesúca jeho meno, zomrel 22. marca 1863 v Trenčíne.